Motor auta pracuje neustále pod vysokou záťažou a bez fungujúceho chladenia by sa veľmi rýchlo prehrial. Kľúčovým systémom je preto chladenie, konkrétne chladič, ktorý udržiava ideálnu teplotu a pomáha motoru fungovať. Viete však, na akom princípe chladič pracuje, aké poruchy ho postihujú alebo ako vybrať chladiacu kvapalinu?

(Zdroj: depositphotos.com)
Chladiaci systém auta má jedinú úlohu a to udržať motor v optimálnej teplote. Ak by chýbal alebo nefungoval, motor by sa rýchlo prehrial a poškodil.
Celý chladiaci systém je tvorený niekoľkými časťami. Základom je chladič, v ktorom sa horúca kvapalina ochladzuje vzduchom. Tá potom cez hadice a potrubia cirkuluje späť do motora, odkiaľ odvádza prebytočné teplo. O pohyb kvapaliny v okruhu sa stará vodná pumpa, dôležitý je aj termostat, ktorý celý proces spustí a reguluje.
Na vyrovnanie tlak a objemu kvapaliny pri jej zahrievaní a chladení zas slúži expanzná nádržka. Súčasťou systému sú aj tesnenia a ventily, ktoré bránia úniku kvapaliny, rovnako tak ventilátor, ktorý sa automaticky zapne pri státí v kolóne.
Hoci je chladiaci systém svojou funkciou nenápadný, je zároveň nenahraditeľný. Jeho správne fungovanie ovplyvňuje životnosť motoru, jeho výkon, ale aj spotrebu paliva a emisie. Ak by sa totiž motor prehrieval, vzniká riziko prasknutia hlavy valcov, poškodenie tesnenia alebo vážnych deformácií kovových častíc vo vnútri motora.
Okrem motora má chladiaci systém vplyv aj na pohodlie posádky. Vďaka nemu je možné využiť teplo z motora v zime na vykurovanie interiéru v kabíne vo vnútri. Je to teda systém, ktorý je dôležitý pre spoľahlivosť auta ako aj komfort jazdy.
Aby mohlo chladenie fungovať, musí byť v systéme prítomná správna chladiaca kvapalina, ktorá zabezpečuje prenos tepla z motora do chladiča.
Jej úlohou je udržať stabilnú teplotu aj pri vysokej záťaži a extrémnych podmienkach. V zime bráni zamŕzaniu, v lete prehriatiu a vďaka prísadám chráni vnútorné časti sústavy pred koróziou. Obsahuje aj látky proti vodnému kameňu a peneniu.
Staršie autá v minulosti používali kvapalinu G10 so slabšou ochranou proti korózii, ktorú postupne nahradila kvapalina G11 na silikátovej báze, ktorá je vhodná pre liatinové a hliníkové motory. Kvapalina G12 zas obsahuje organické prísady pre ochranu hliníkových častí, no obsahuje aj monoetylénglykol a antikorózne prísady.
Pre novšie generácie motorov je určená kvapalina G13 s glycerínom, je ekologickejšia a vhodná aj pre motory s turbom. G33 a G48 zas patria medzi kvapaliny vyvíjané pre konkrétne značky s vyššou odolnosťou voči usadeninám v systéme.
Na trhu existujú aj produkty ako ACSA či Stabil. ACSA je určená pre špecifické aplikácie, kde treba prispôsobiť zloženie podmienkam či materiálom. Stabil sa používa ako univerzálne riešenie pre viac druhov vozidiel. Vždy je však rozhodujúce odporúčanie výrobcu auta pre konkrétnu kvapalinu a nemiešanie jednotlivých druhov.

(Zdroj: depositphotos.com)
Ak ide o najčastejšie poruchy chladiaceho systému, tie vznikajú v miestach, kde je kvapalina pod tlakom. Stačí malá netesnosť a motor sa začne okamžite prehrievať z dôvodu poklesu tlaku. Častou príčinou problémov býva aj vodná pumpa.
Ak jej ložiská či tesnenia zlyhajú, prestane tlačiť kvapalinu do obehu a motor sa prehreje. V prípade, ak sa pokazí termostat, ktorý má regulovať prietok kvapaliny podľa teploty, môže tiež prísť k prerušeniu jej cirkulácie. Ak sa zasekne v otvorenej polohe, motor sa nezahreje, no pokiaľ zostane zatvorený, dôjde naopak k prehriatiu.
Pokiaľ ide o chladič, ten sa môže upchať nečistotami a koróziou, čím klesne jeho schopnosť odvádzať teplo. Vonkajšie lamely sa zas vedia zaniesť, napríklad hmyzom, prachom a soľou, čo znižuje prúdenie vzduchu a tým aj účinnosť chladenia motora.
Medzi typické prejavy porúch chladenia patrí častejšie rozsvietenie kontrolky teploty motora na palubnej doske alebo viditeľný únik kvapaliny pod autom.
Všimnúť si môžete aj zmenu výkonu kúrenia, ktoré funguje vďaka teplu z chladiaceho systému. Ak pocítite sladký zápach chladiacej kvapaliny, môže to značiť jej únik do priestoru motora. Medzi časté poruchy patria aj prasknuté hadice, poškodená expanzná nádržka, nefunkčný ventilátor alebo elektrické snímače teploty motora.
Aby mohlo chladenie motora fungovať, nezabudnite na pravidelnú výmenu chladiacej kvapaliny. Aj keď na prvý pohľad vyzerá čisto, po čase stráca svoje vlastnosti. Ideálne je meniť ju každé 2 až 3 roky, prípadne po 40 až 60 tisíc km.
Niektoré novšie typy s organickými prísadami vydržia aj dlhšie, no vždy je rozhodujúce odporúčanie výrobcu uvedené v servisnej knižke. Pri výmene sa odporúča celý systém prepláchnuť, aby sa odstránili usadeniny a zvyšky starého roztoku. Rovnako tak je dôležité sledovať jej hladinu, kde ak spozorujete pokles, môže to značiť jej únik.
Kvapalina by zároveň mala mať stále jasnú farbu bez hrdze alebo nejakých olejových stôp. V prípade zakalenia či zmeny farby je nutná jej výmena čo najskôr.
Zabúdať by ste nemali ani na fyzickú kontrolu stavu hadíc, spojov a expanznej nádržky. Stvrdnuté a popraskané hadice, ale aj vlhké miesta či usadeniny na spojoch, to všetko signalizuje problémy. Pozor si dávajte aj na funkčnosť ventilátora a snímačov teplôt, ich zlyhanie môže ovplyvniť nadmerné prehrievanie motora.
V každom prípade platí, že správna starostlivosť o chladiaci systém vám ušetrí starosti aj peniaze. Pravidelná výmena kvapaliny, fyziologické kontroly aj rýchle riešenie drobných závad sú najlepšou prevenciou akýchkoľvek porúch chladenia.
